Niečo by som vyviedol!

Si ľudia stále všímajú nepodstatné veci. Farbu pokožky, vierovyznanie, výšku platu, sexuálnu orientáciu...

Prečo sa pýtajú, kde sa človek narodil? V ktorom štáte, v akom meste, ktorej rodine?

Ako je možné , že i dnes vo vyspelej ekonomickej krajine fungujú firmy na základe podvodov? Prečo môj šéf a ja nemusíme platiť pokuty za parkovanie, ako ostatní (teda okrem policajtov, ktorí ich tiež nemusia platiť)?

Prečo , keď rozmýšľam o bezpečnom mieste na zemi, nenapadá ma žiadne? Človek si povie, ja už som toho prežil, mne už asi nič nehrozí, ale čo moje deti, rodina? Je možné, že už i ľudia na Slovensku sa presťahujú kvôli drogovému problému z mesta na dedinu? A bude to stačiť? Na ako dlho?

Načo sa chce Slovensko tak silou mocou podobať svojím susedom, tým na západ, tak strašne? Už máme viac áut ako ľudí? Ešte nie? Čo tak mobilných telefónov? Pohlavných chorôb, zbraní, vojakov?

Prečo sa vo všeobecnosti darí v živote viac ľuďom, ktorí sú zlí? Prečo priťahujú ženy, prečo ich volíme a prečo sa v nich meníme bez nášho vedomia?

....

Dnes by som niečo vyviedol. V poslednej dobe sa snažím niečo urobiť sám pre seba. V dobrom. Nejem už rýchle občerstvenia, nesladím, prijímam viac zeleniny, ovocia, viac vody. By ste neverili, aké chutná vie byť káva bez cukru, alebo ako sa dá pochutiť na jedle bez mäsa! Na tom by som sa kedysi zasmial, teraz už verím...

Mám absťák! Človek akoby nemohol žiť dlho bez hriechu, v pokoji. V 21. storočí určite nie! Ale na to asi nemá vplyv doba ani vek, o to viac ľudská povaha. A tá bola odjakživa čudná. Neviem, či to slovo ju ale vystihuje...možno skôr zlá. Zlá povaha je v každom. A keďže sme každý iný, prejavuje sa inak. Napríklad ja dnes píšem o zlom skutku na blogu, asi aj tak nič nevyvediem. Akoby som z toho už vyrástol. Kiežby sa to dalo...

...

Otázky, ktoré začínajú s "prečo" sú nekonečné a väčšinou nič neriešia. Najmä ak sa človek nechce zapliesť do politiky, nechce uraziť veriacich, v podstate nikoho. Rozmýšľam, že to sa ale nedá. Kašľať na to. Kto sa urazí, vyhlásim ho verejne za hus (v mužskom rode za husáka!), lebo tá vždy zagága, keď človek trafí klinec po hlavičke. Zachádzam, spiatočka, už sme naspäť. Pointa vcelku krátka.

Nedávno som sa pozeral na jeden dokument, jeden Angličan sa zobral do Afriky a žil tam s miestnymi kmeňmi po dobu tuším pol roka. Obľúbil si ich a aj oni jeho. Za čas sa vrátil a odišiel do susedného kmeňa, toho čo sa ho v okolí každý bál, toho čo jeho predchádzajúca africká rodina neznášala. Aj ich si ale obľúbil a vychádzal s nimi dobre. To ma neprekvapilo. Predsudky sú v nás aj bez televízora. Vlastne nezaskočilo ma ani to, že sa tie dva kmene neznášajú. História, dané podmienky (jeden kmeň vytláčal ten druhý viac na sever, lebo potreboval ich zdroje vody), slovo staršinu (miestneho politika). Čo ma zaskočilo, bola odpoveď jednej domorodej ženy na otázku, či jej nevadí, že jej muž zabil človeka. Odpoveď bola akoby z 21. storočia. Nie, tým mi ukázal, že sa nemusím báť, že sa o mňa postará.

Nenávisť, moc, sila, násilie...a zlá ľudská povaha. Je to smutné, ale otázka nemôže byť, dokedy ? Pýtam sa, ako dlho ešte bude trvať, kým niekto nazve veci pravým menom a vymyslí na to riešenie? Na xenofóbiu, alebo jednoduchšie, na zbytočné urážky, egoizmus, ostatné miniproblémy dnešného sveta? Kto dá ľuďom nadhľad, rozum a pokoj na duši?

Kto vymyslí ako vyliečiť choroby ľudskej povahy?! Kto nám dá liek?

Ja asi nie. Jediné čo urobím je, že neurobím nič. Nič zlé...