reklama

Voniaš ako sviečková...

Niektoré veci sú jednoduchšie ako sa zdajú. Ale až v určitom momente, keď dozreje odpoveď, keď je všetko jasné. Často z čista jasna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Tento víkend je čo robiť. V tomto meste je koniec koncov vždy čo robiť. Londýn, najlepšie mesto na svete, svetové mesto, miesto ktoré milujem. Vždy som vedel, že tu neostanem žiť, jeho pôvab je podľa mňa skrytý v nočných kluboch a ranných potulkách prázdnymi ulicami, neznámymi miestami, vylihovaním v parkoch, možnosťami...často dobre skrytými.

Ale o tomto nemusím, veľa ľudí tu žije a mnoho Slovákov tu bolo minimálne na dovolenke, pozrieť kamarátov, deti. I vy predpokladám?

7.7.2007 a prichádzajúci víkend - policajti budú v strehu pred čoraz častejšou hrozbou teroristického útoku, motoroví fanúšikovia budú očakávať, čo vyvedie mladý Hamilton na pretekoch v Silverstone, ostatní športoví fanúšikovia si pozrú unikátny začiatok Tour de France, priamo v Londýne, alebo vyvrcholenie Wimbledonu. No a ešte ostáva koncert z nového Wembley za účasti mnohých svetových skupín. Svet na dotyk! My s ostatnými blogermi sa však budeme baviť v austrálskom pube pri živej rockovej hudbe, po našom...človek sa tu jednoducho naučí určiť si priority, rozkrájať sa predsa nemôže!

A presne toto ho väčšinou trápi, nová choroba ľudstva, určenie priorít a čakanie na šťastie. Rozhodol som sa správne? Je toto dobré riešenie? Čo by robil on a ona? Čo by som mal učiniť ja? Otázok veľa, odpovedí málo. Človek je tvor pochybovačný a príliš nerozhodný. Ale iba do chvíle, keď mu je všetko jasné. Mne sa rozjasnilo už pred časom. Bolo to tuším pred podobným víkendom, ako ma čaká teraz.

Príliš veľa možností, príliš veľa ľudí. A ja som chcel pokoj, kľud. Stačilo, ďakujem, srdečne však každému doporučujem. Londýn, mesto mladých, mesto pre moderných. Päť rokov. Ešte tri týždne prechádzok obľúbenými uličkami, ešte pár posledných výletov, príprava na posledné zbohom.

Koniec si chcem vychutnať sám. Iba ja a moje mesto. Ticho, nostalgicky.

A potom to roztočiť doma. Pretože domov je iba jeden. Vonia ako sviečková a čerstvé knedle, chutí ako metrový koláč, vyzerá úžasne. O tri týždne vymením moje mesto za moje rodné. Budem počúvať rady rodičov, už nie po telefóne. Budem sedieť na záhrade, obkolesený známymi vrchmi, konečne v tichu. Budem sa smiať s milovanými priateľmi, budeme piť pivo s penou a žiť život. A nadávať na politikov, samozrejme.

A viete čo?

Teším sa ako malé decko. Ako malé dieťa čo sa zatúľa do sveta a po dlhom čase nájde domov. A možno aj seba.

A ak má mladý človek pocit, že našiel sám seba, nemá viac problémov. Čisto, jasno...


Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  217
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spokojný človek.Žilina, 30. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domova

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu