reklama

Život je len jeden

V puberte som sa prekrikoval s Whiskym a z plného hrdla som mu kričal do jeho textu Som presne taký ako vy, znudený a utrápený, ale život je len jeden a na problémy preto je..m. Vtedy som bol punker. Dnes už nekričím a nikomu neskáčem do reči, už nie som anarchista. Stále však súhlasím, život je len jeden..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

*K textu odporúčam pre mladších Arctic Monkeys, iným na mojej vlnovej dĺžke U2 - Like a song, ostatným hocičo, čo im rozprúdi krv v žilách, hlavne na plné gule!*

Najlepšie veci sú tie zakázané. Často nezdravé, nedoporučované, chybné, nepremyslené...

Samozrejme to vieme iba my, čo pôjdeme do pekla. Zhrnutie uvedeného v jednom príklade. Najlepšia cigareta je tá, keď ako študent utečieš poza školu, oblečieš si staré obľúbené rifle, kašľanie zadusíš glgom z pivovej plechovky ukradnutej z otcových zásob a po hlasnom grgu poriadne rýdzo slovensky zanadávaš. Samozrejme tak, aby ťa počul nejaký náhodne okoloidúci postarší občan, pred ktorým následne utečieš. Prirodzene až potom, ako chytíš za ruku spolužiačku a pri behu s ňou zarevete do vzduchu odkaz pre pána, nech sa " vráti do hrobu! "

Už ste naladení?

Nie, nechcem dávať príklad mládeži, viem dobre, že to by sa mi určite vrátilo. Chcem písať o pocite, ktorý človek má, keď urobí niečo málo zakázané, skazené, zlé. Alebo iba neuvážené, neobľúbené, to načo má občas chuť a neberie pritom ohľad na dôsledky. Pocit, ktorý by mal čas od času nechať každý vyplávať na povrch. Dusenie pocitov neprospieva nikomu, myslím. Chcem písať o nás, čo život žijeme, inštinktívne.

My vieme, že sme tu iba raz a to krátko. Nikdy sme nezabudli ublížiť mladšej sestre, keď sa rodičia nedívali. Vždy sme kradli kýblik a lopatku v pieskovisku, hocikomu kto ich mal. My sme prešli klasickým obdobím dlhých vlasov a bláznivých účesov, po prípade žiadnych. Vieme, čo je to ukradnúť horalku z obchodu, alebo vieme, kto to urobil. Samozrejme mlčíme. My sme si robili ťaháky na písomky v školách a tešili sa zo škodoradosti. Napríklad, keď dievčatá začali behávať celé červené na záchod, alebo keď sa učiteľka potkla na schodoch. Odjakživa sme utekali z domu. Fajčiť sme začali ešte na základke, tak ako piť. Keď nás poučovali o kondómoch na náuke, my sme už mali dávno prvé zážitky za sebou. Oni, poučujúci, boli vo väčšine prípadov akosi pomalší, prišli vždy po funuse. Keby hneď povedali, že drogy zabíjajú, mohla Monika ešte žiť. Keby sme toto všetko nepoznali, nebáli by sme sa teraz tak veľmi o naše vlastné deti...

Stále škodíme. Niektorí sebe, iní druhým. Voláme to politika, správame sa ako mafiáni. Učíme malé deti všetkému správnemu, za dverami triedy sa správame opačne. Čítame o zdravej výžive, na večeru varíme mastné a ťažké jedlo, ktoré zalejeme nie pohárom, ale dvoma fľaškami vína. Máme podriadených, zabúdame, že sme nimi boli kedysi tiež. Krivdíme, najviac ľuďom, ktorí sú nám blízki. Vieme o tom a priznávame to. Chybu však často nenapravíme, sme iba ľudia...

Jeden známy po-päťdesiatnik vždy vravel, " ja chcem zomrieť tam, kde to mám rád, na tanečnom parkete" . Super. Môj priateľ mal posledný rok veľké množstvo mileniek, odmieta vzťah, kým mu ide, nie je sebec. Človek asi nemôže mať všetko. Sú veci, ktoré však ovplyvniť môže, mal by. S Mickou sme sa včera zhodli. Nebudeme šetriť a trápiť sa nad hypotékami a podobnými stresmi, pokým to tak nebudeme cítiť, pokým nebudeme musieť. Chceme žiť, cestovať, ľúbiť bez prekážok! Máme 28 rokov, sme ešte príliš mladí...

A ja týmto skladám poklonu všetkým, ktorí žijú svoj život plným dúškom.

Nepoučovať, viac tancovať. Pozývať svojich priateľov na večeru a vínko viac ako mudrovať o samote pred televízorom. Kritizovať až po tom, ako sa pozrieme do zrkadla. Pracovať za účelom lepšieho života, ale žiť ten život teraz, nie čakať do dôchodku!

A hlavne, povedať si " ...že život je len jeden" v správny čas. Napríklad ja si to hovorím práve teraz. Fuck it, život je nádherný...a príliš krátky. Dnes si určite nehľadám prácu, neplánujem budúcnosť, nič zložité. Prechádzka neprebádanými zákutiami Londýna s pivom v ruke to spraví, iba tak...

...a vy čo dnes urobíte so svojim krátkym životom?


Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  217
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spokojný človek.Žilina, 30. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domova

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu