reklama

Niečo o Krakowe

Bol som na víkend. Aj keď netuším aký je, dal mi veľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Pánska jazda sa konala v klasickom štýle. Videl som puby, reštaurácie, diskotéky. Všimol som si miestne dievčatá (z diaľky, ako inak), vyskúšal tunajšiu vodku (keď už skúšať, tak na hektolitre) a nasmial som sa ako pes (práve na ňom). Dokonca som aj tancoval.

Dnes ešte cítim. Buď už nie som najmladší, alebo to bola naozaj vydarená akcia (B je správne!). Banujem iba jedno. Keď som vystúpil z taxíka a snažil som sa nájsť záchytný bod (na Rynku Glównom) kde som, písal som sms jednému zo štvorky, presne tomu jednému, ktorý vedel, že prídem, nech ma príde vyzdvihnúť. To som ale nemusel. Prvé okno do ktorého som pozrel, presne to najbližšie, a očivište v ňom moji štyria kamaráti. Oni a ich smiech. Tak som ich chvíľku z vonku pozoroval. Neveril som vlastným očiam. Netrvalo dlho a jeden z nich si ma všimol. Potom druhý, tretí...nerozprávali, nechápali, iba tápali. A ja debil som si tie pohľady neodfotil!

Mám strašne rád stretnutia s priateľmi. V dobrej kombinácii s pekným miestom (vraj je krajší ako Praha?) a správnym časom (ten je vždy, iba ho treba nájsť!) je to silná káva.

Ale iné som si chcel zapísať.

Žijem mimo Slovenska už päť rokov. Nie veľa, nie málo. A prvýkrát, možno je tá päťka nejaké prelomové číslo, som si uvedomil rozdiel. Videl som ho, cítil. Rozdiel "West"-"Eastern Europe". Ľudia, čo žili v zahraničí-tí čo nie. Poliak-Poliak a odchod-návrat. Krakow nekrakow, bolo toho fakt dosť.

K prvému netreba nič dodávať. Sú veci, ktoré sa nedajú porovnávať, ibaže sú pocity, ktorým sa človek neubráni. Odkedy som vystúpil z lietadla, zošerilo sa, zosivelo, zosmutnelo. Bolo to počasím, stárím budov (býval som priamo v Starom miaste), vážnosťou i históriou. A tvárami ľudí. Všehovšudy ma to oslovilo. Celkový dojem by som však nazval jednoznačne ako depresívny. To nemusí byť vždy na škodu, iba som pochopil ako nás vidia ľudia, čo žijú na "západe" celý život.

Ľudia sa menia, tvarujú. Tí čo neboli v zahraničí sú väčší. Negativisti, stresáci, Slováci! A menej sa bavia. Tí čo v zahraničí žijú? Neprerátavajú všetko na peniaze. Čo vôbec nesúvisí z ich finančnou situáciou...

Poliakov tu v Londýne moc nemusím. Je ich tu tak veľa, že aj najmierumilovanejšiemu idú hore krkom. Tí v Poľsku? Úplná pohodička. Čiže potvrdené, tak ako s každým národom, nie je Poliak ako Poliak.

Keď som sa v utorok rozhodol, že idem a prekvapím ich, bol som šťastný. Keď som vo štvrtok zohnal a kúpil letenku, kypel som šťastím. Pri prvom prípitku som skoro slzil. Pri poslednom tiež. Stále to však bol iba vývar oproti návratu. Za kamarátov by som obetoval veľa. Pre chuť pusy, ktorú som dostal po návrate, žijem.

Povedané všetko. O Krakowe...



Ok, ešte pár fotiek. Štyri z ôsmych čo som stihol odfotiť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



Obrázok blogu



See you later Krakow...

Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  217
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spokojný človek.Žilina, 30. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domova

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu