Dvetisícosmička

Autor: Branko Štefanatný | 30.12.2008 o 14:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  797x

Som rád, že som ešte tento rok stihol dve veci. Postaviť sa na bežky a napísať tento blog. Ani jedno nie je obzvlášť dôležité, ale teší. Vždy som rád, keď veci idú tak, ako majú. Práca, sťahovanie, veľké aj malé rozhodnutia, zdravie, rodina, láska, všetko dôležité sa koniec koncov odvíja od tých menej dôležitých vecí. Hlavné je, vymyslieť si ich správne, nech sa môže človek tešiť...

Rok bol jednoznačne pracovný. Ale to vraj šľachtí. Nasťahoval som sa do bytu, kde som vyrastal. Po rokoch návrat do detských čias. Pocit domova ostal, všetko je ako má. Rozhodnutia, ako to v živote chodí, boli a sú. Malé i veľké, ťažké aj ľahké. O dôsledkoch sa človek dozvie až neskôr, tak momentálne nie je čo bilancovať. Zdravie slúži, rodina sa zomkla a láska žije. Dokonca moja láska žije so mnou, v mojom byte z detských čias, čo môže byť lepšie? Všetko dôležité som mal celý rok na blízku. A ešte som stihol bežky, aj tento blog. Dvetisícosmička nebola ľahká, ale predrali sme sa ňou. Je za nami.

Teraz je ten správny čas, naplánovať si malé, nedôležité, ľahkodosiahnuteľné maličkosti, od ktorých sa budú odvíjať tie podstatné. Tie sú jasné. Pre nový rok v tomto poradí. Zdravie, rodina, práca. Ak človek nemá jasné plány, nikdy ich nedosiahne. Je to na úsmev, ako sa hodnoty v živote menia, vlastne kedysi som žiadne nemal. Určite nie také, na ktoré sa treba zamyslieť. Musím sa priznať, je to prvýkrát, čo spomínam prácu. Otvorene a bez zaváhania. Už sa neusmievam, už sa rehocem, aké to je všetko predlinajkované. Sme si tak podobní. Všetci sme si tak podobní, jediné čo je iné je čas, kedy to človek pochopí. A začne chápať tie čudné rozhodnutia svojich rodičov z minulosti...

Zdravie pre blízkych sa dá iba želať, modliť sa zaň. To svoje môžem ovplyvniť maličkosťami a sám. Samo to nepôjde. Mám jasnú, neprehnanú víziu. 10 kíl dole. To má byť tá maličkosť, ktorá ovplyvní tu veľkú vec. Zdravie. Tak sú karty rozdané. Tento rok som tie bežky stihol, prečo by som sa mal báť?

A tak uzatváram tento rok. Ťažký, rýchly, doma. Na Slovensko som sa vrátil v pravý čas, pred rokom a pol. To rozhodnutie vypálilo výborne. Na Londýn myslím pravidelne a rád, ale teším sa zo Slovenska, patrím tu. Tento rok mám za sebou transformáciu. Stále neviem, kde mám zohnať aké potraviny, stále mám pocit, že si pamätám viac cestu na Heathrow, ako na letisko v Bratislave. Všetko sa to skončí v tomto roku, dvetisícdeväť. Tento rok príde zmena. Okrem tridsiatky ma čaká jedna veľká oslava. Slávnosť lásky. A začalo to ako vždy a všetko. Nevinne, nenápadne, jednoduchým slovom. Povedala iba jedno. Áno.

A tak je veľa za mnou a veľa predo mnou. Teším sa. Teším sa z toho, že som stihol bežky a napísal tento blog.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana.


Už ste čítali?