reklama

Rozlúčky a prílučky

Tento týždeň odišiel najprv môj priateľ. (Prietelia sú tí, ktorým kamaráti nesiahajú ani po päty)A aj Pretože odišlo...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Pretože..
Pretože.. (zdroj: J@)

Milujem,
kávu na letisku. S poslednými dúškami zapíjam zážitky a ponaučenia z bežných dní posledných. Naposledy sa nadýchnem pachu cudzieho sveta, mesta, letiska a vrátim sa do svojej rozprávky, miesta, letoviska. Vrátim sa domov, alebo na cesty. Teším sa zo zdravia a možností...

Neznášam ,
keď sedím na káve na letisku a oproti mne sedí osoba, ktorá práve zapíja svoju nedávnu minulosť. Vdychuje vzduch nášho spoločného éteru a vydychuje good bye . Vydáva sa na cestu. Preč. Inde. Väčšinou ďaleko, aj keď len do vedľajšieho štátu, na druhý koniec sveta, na začiatok. Ďaleko!

Tá osoba mi ukradla rolu. To ja som mal nastupovať do lietadla! To ja som sa mal tešiť na nové zážitky, nové problémy. Som nasratý. Na neho, na ňu, na všetkých! Na všetkých čo ma niekedy opustili. Nechali ma len tak napospas samote, podivínom s vínom, čudným cudzím ľuďom. Kľudne odišli. Už toľkokrát som bol v ich situácii a nikdy som si neuvedomoval aké to je, byť na druhej strane rieky. Byť šťastný a pritom ubližovať. Nevedomky...ale dosť.

Je tak násilné mávať na rozlúčku. Posledná pusa? Nepoznám, nedám! Neznášam takéto somariny. Chcem mať svojich rodičov stále pri sebe. Vždy. Nablízku. Len ten pocit tak ukludňuje. Chcem aby moje lásky nesľubovali jedno telo a jednu dušu, chcem aby sme ňou boli. Vždy a stále. Chcem kamarátov, ktorých nenapadne, aby ma nechali niekde samého. Nikdy.

A predsa som už ja všetkých opustil. Sebec obyčajný! Všetkým som už mával. Ako na prvního máje. Smutné, divno smutné. A pravdivé.

Ale vymyslel som si fintu. Oblbovák. Miesto bozku na rozlúčku, dávam dve na prílučku. Slabá náplasť, ale v tom momente poteší. Tešiť sa na niečo vždy teší. A tak si vždy dopijem tú svoju kávu a čakám. Čakám na vás. Na nich. Len čakám, keď budeme opäť spolu. Ľudia, ktorých potrebujem, milujem. Ľudia, ktorí ma opúšťajú...a potom sa vracajú. Zatiaľ...

Je toľko odborníkov na kávu a pritom o nej nič nevedia. Netušia, že chuť kávy záleží na jej príbehu. Na situácii v akej sa pije. Najtrpkejšiu chuť má tá rozlúčková.

Najsladšia, najvoňavejšia, najkávovatejšia káva je tá po dvoch pusách. Na prílučke. A ja sa už na ňu tak veľmi teším. Tak moc...ju chcem.

Keby,
som tak mohol sľúbiť, že už nikdy neopustím. Keby len..

Branko Štefanatný

Branko Štefanatný

Bloger 
  • Počet článkov:  217
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spokojný človek.Žilina, 30. Zoznam autorových rubrík:  Prvý článokOd srdcaZo svetaZ dlhej alebo krátkej chvíleVečná témaPohodaFotkyZ domova

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu