Daj Slovákovi mobil, nech ťa...

Autor: Branko Štefanatný | 19.2.2008 o 14:22 | Karma článku: 13,51 | Prečítané:  3920x

Keď sa mi to stalo prvý raz, nedbal som. Druhý, tretí a štvrtýkrát mi to začínalo byť divné. No a dnes, dnes o tom aspoň napíšem, nech sa mi uľaví...

Daj Slovákovi mobil, nech ťa môže oklamať. To slovo oklamať môže mať samozrejme rôzne podoby a keďže tento národ sa rýchlo učí a mobilný telefón používa už väčšina ľudí, môžeme ho zameniť slovami ako : odrbať, urobiť si z teba blázna, vymyslieť si niečo (tu sa dá aspoň oceniť flexibilita a rýchlosť nápadov!), vytočiť alebo u špičkových používateľov aj rozosmiať (pozor, myslím smiech cez plač!).

O čo vlastne ide? Sám som zvedavý, či máte i vy podobné skúsenosti?

Ja a moji blízky sa stretávame s tým, že voláme na nejaké mobilné číslo z rôznych dôvodov, či už ide o jednoduchú otázku na banku v ktorej máme otvorený účet, alebo inzerát v novinách, otázky ohľadom dovolenky, hľadanie práce, pracovnej sily alebo niečo iné, stretávame sa s neférovým a pre mňa osobne nepochopiteľným správaním. Či už ide o ľudí, ktorí sú za odpovede na otázky od volajúcich platení, alebo niekoho, čo si podal inzerát, či maliara živnostníka, čo je závislý na telefóne a práci dohodnutej cez jeho mobil, stretávame sa, nazvem to, s čudným správaním.

Ľudia u nás majú problém povedať do telefónu pravdu. Neviem čím to je, ale ak som stavbár a viem, že pracujem na jednom dome a mám tam veľa práce, prečo poviem inému zákazníkovi, že v pohode môžem robiť aj na jeho dome? Prečo je ťažké niekomu zavolať, ak meškám na dohodnuté stretnutie a viem, že budem meškať ešte ďalších 20 minút?! Prečo má niekto problém povedať do telefónu, že nevie odpovedať na otázku, ale zistí ju a hneď zavolá? A potom naozaj zavolá!!! Neviem, fakt nerozumiem. Kde je problém? Čo je na vine? Sme naozaj takí bezcharakterní a nevychovaní ľudia?

Príklad.

Dostal som kamienok do predného skla na aute. Auto mám služobné, z požičovne. Oznámil som to zamestnávateľovi, ten to oznámil požičovni a dal mi číslo, nech si s nimi dohodnem opravu/výmenu. Doteraz všetko v poriadku. Potom prišiel telefonát,

prvý (môžete tušiť, nie posledný):

"....."

"Jasné, v poriadku, overím u šéfky postup a zavolám vám naspäť."

"Ok, dopo."

 

Čakám hodinu, dve, nikto nevolá. Volám teda ja.

"...." 

"Zavolajte si šéfke, dohodnite sa s ňou, tu je číslo."

"Ok, žiadny problém."

 

Šéfka sa ospravedlňuje, že má robotu, že mi zavolá, keď skončí. (asi 14.00)

V ten deň už nevolala. Volám jej druhý deň.

"...."

"Joj prepáčte, som na vás úplne zabudla."

"Nevadí, stáva sa. Tá puklina sa rozrastá, už je cca 25 cm. Môžete s tým niečo robiť?"

"Samozrejme, zavolajte na toto číslo, s týmto pánom sa dohodnite. Dovi."

 

Tušíte správne, vraciam sa späť k pánovi, číslo jedna. Nevadí, vravím si. Trvalo to iba deň.

"...."

"Samozrejme, my vám necháme náhradné auto, keď sa to vaše opraví, dovezieme vám ho."

"No tak si to predstavujem, akurát by som sa chcel s vami dohovoriť, že kedy to môžeme urobiť? Aby som sa vedel zariadiť a vy tiež."

"Dnes to už nestihneme, zajtra, alebo pozajtra, ozvem sa vám."

 

Druhý deň nevolal. Ďalší deň mu volám ja. Učím sa.

"Áno, myslím na vás, dnes to už nestihneme" (kua, a prečo mi nezavoláš a nepovieš mi to?!!!!)

 

Vhupneme do ďalšieho dňa. Už je piatok, prosil som ho tuším v stredu, že to chcem do víkendu uskutočniť. Stále verím, ale pre istotu volám ja.

"Áno, všetko je vybavené, auto už je na ceste, necháme vám auto na celý víkend, v pondelok vám vrátime vaše. Zavolajte na toto číslo a dohodnite sa, nech vie, kde má prísť s autom."

"Hmmm" (tuším...ale stále verím)

 

Volám údajne šoférovi, ktorý už je na ceste do Žiliny.

"Nie, nie, my vám to prídeme vymeniť v pondelok."

"To nie je možné, pán s požičovne mi dal toto číslo, že ste na ceste a máte auto pre mňa na víkend!"

"Počkajte, overím, zavolám naspať."

 

Iba 20 minút mu to trvalo.

"Tak prepáčte, nastal nejaký šum, vy ste nahlásený na pondelok, vieme o vás, v pondelok nás čakajte...bla bla bla."

"Takže šum, oukej. V pondelok s vami počítam!"

 

Pondelok. Poobede mi volá ťuťo číslo jedna.

"Dnes to nepôjde. Ale zajtra. Nie je možnosť, že by sme to spravili v priebehu dňa a nechali vás bez auta? Máme problémy s autom, to by muselo prísť kvôli tomu z Bratislavy."

"Ja neviem, čomu mám už veriť, ale skúsim to opäť. Príďte, deň bez auta vydržím, som zvedavý, či vás uvidím."

 

Dnes. Ráno ma už čakal, uistil ma, že poobede mi auto dovezie naspäť. To už sme sa bavili z očí do očí, tak som zvedavý, či to má iný charkter, ako si vymýšľať do telefónu. Beží druhý týždeň telefonátov, sám som zvedavý, či sa tento príklad už dnes skončí?

Nepodstatný príklad, ja viem. Horšie je, keď človek volá do banky a čaká na schválenie úveru, však Vlado? Alebo ak niekto kvôli klamstvu zabije deň čakaním, to už je jedno na čo a na koho! A ja neverím, že sa takéto niečo nestáva aj vám? Len by ma zaujímalo, kto to robí? Kto má problém úprimne povedať, že...hocičo úprimné znie inak, ako klamstvo a zloženie telefónu, s následným nedvíhaním, ak sa snažíte márne dovolať. Ale to už je bonbónik, s ktorým sa dá po určitom čase, skúsenostiach, počítať...

 ...stále však nechápem prečo? Nevieme, že Slovensko je malá krajina a všetci sa raz stretneme so všetkými? Prečo si nevážime jeden druhého? Sme naozaj takí bezcharekterní a nevychovaní ľudia?

Ja fakt neviem...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z Bonaparte do štátnej rezidencie? Fico plánuje bývanie aj pre Kisku a Danka

Šéf Úradu vlády Igor Federič kedysi vybavoval pre premiéra luxusnú vilu pri Bratislavskom hrade. Fico sa bránil, že by sa tam nikdy nenasťahoval.

KOMENTÁRE

Čechov teraz čaká obdobie ich mečiarizmu

České voľby popierajú tézu, že za nástup populistov môžu štandardné strany.

SVET

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana.


Už ste čítali?